články

Kapor obyčajný

Kapra obyčajného (Cyprinus carpio) môžme vidieť v pomaly tečúcich vodách alebo v rybníkoch. Dožíva sa až 40 rokov. Doba rozmnožovania je máj až jún. Bežná veľkosť je 40-65 cm a maximálne dorastá do 110 cm. Kapor je našou najčastejšie lovenou rybou.Na športových revíroch je rast väčšinou ďaleko pomalší.

Typické znaky karpa sú veľké zlaté šupiny, prípadne bez šupín alebo s redukovaným počtom. Dva páry fúzov, veľké vysúvacie ústa a dlhá chrbtová plutva.

Kapor pochádza z Číny, kde sa chovu kaprov venovali už pred 4 000 rokmi.

Číňania prví prišli na to, že ak prenesú kapriu mlaď z rieky do rybníka, lepšie rastie a dobre sa jej darí. Ryby často kŕmia kuklami hodvábnika morušového, preto moruše lemujú brehy ich rybníkov.
U nás sa kapor obyčajne živí larvami hmyzu, kôrovcami, ale aj červami, rastlinami a potravou, ktorú do rybníkov dávajú rybári. Kaprovité ryby nemajú zuby v čeľustiach, ale v troch radoch v pažeráku. Nimi filtrujú a rozomieľajú potravu.

Rozmnožujú sa tak, že samička kladie ikry do plytkej vody, kde sa prilepia na rastliny. Samček potom v ich blízkosti vypustí mlieč, ktorý ich oplodní. Ako väčšina rýb, ani kapry sa o svoje potomstvo nestarajú.
Najčastejšie sa stretávame s kaprom šupináčom. Poznáme aj kapra lysého (celkom bez šupín), zrkadlového (šupiny má v strede tela) a mnohé ďalšie menej známe druhy. Šupiny, ktoré má kapor, sú pružné, prekrývajú sa ako škridly na streche domu a pokrýva ich tenká pokožka. Na nej je ešte vrstva slizu z kožných žliaz. Sliz chráni ryby pred parazitmi a plesňami.

Kapor nemá vonkajšie uši, zato počuje veľmi dobre. Má aj vynikajúci čuch (pod očami má čuchové jamky), pomocou ktorého sa orientuje, hľadá si potravu, partnera alebo sa skrýva pred nepriateľom. Chuťové poháriky má nielen v papuľke, ale aj na perách, plutvách a pokožke